OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

škoda

Škoda 706 RO‚ RTO

                  Škoda 706 RO‚ RTO

imageimage

 

Škoda 706 RO

 
Škoda 706 RO
Škoda 706 RO, zprava zepředu.jpg
Typ 706 RO
Výrobca Karosa
Vyrábaný v rokoch 1947 – 1958
Technické údaje
Dĺžka 10 660 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 2 880 - 2 970mm
Pohotovostná hmotnosť 8 340 – 8 800kg
Obsaditeľnosť (sedenie / státie / vozíčkar) rôzna, 22 - 43
Pohonné jednotky
Motory
Motor Škoda 706
Výkon motora 99.2 kW

 

 

Maximálna rýchlosť {{{max}}}
Spotreba paliva {{{palivo}}}
Prevodovky
Prevodovka  
Počet prevodových stupňov 5 + 1

 

Škoda 706 RO (Rekonštruovaný Osobný) je typ česko-slovenského autobusu, ktorý sa vyrábal v rokoch 1947 až 1958, kedy ho nahradil modelŠkoda 706 RTO.

Autobus bol vyvinutý počas druhej svetovej vojny podnikom Škoda AZ (Automobilové závody), Mladá Boleslav. Po vojne bolo rozhodnuté, že v Mladej Boleslavi sa budú vyrábať iba osobné automobily, a preto bola výroba vozidiel rady R (nákladné automobily) a RO (autobusy) presunutá do Avie, ktorá sa stala jedným zo závodov AZNP, vzniknutých v roku 1946.

Linkové varianty karosérie sa vyrábali v Avii, ostatné produkovala firma Sodomka (od 1948 Karosa), kde prebiehala kompletizácia s podvozkami dodávanými Aviou. V roku 1951 bola výroba z Avie presunutá do Rýnovic (podnik LIAZ), no na výrobu vo Vysokom Mýte nemala táto zmena žiadny vplyv a Karosa naďalej dostávala podvozky z LIAZu, ktoré kompletovala pomocou vlastných karosérií.

Označenie autobusu značkou Škoda pochádza od výrobcu motoru do vozidla 706 RO.

Opis vozidla

Na svoju dobu išlo o moderný veľkokapacitný autobus trambusovej koncepcie. Autobus 706 RO bol odvodený od nákladného automobilu Škoda 706 R, motor a niektoré ďalšie časti boli zhodné práve s týmto automobilom. Rám podvozku bol ale oproti modelu 706 R znížený a predĺžený.

Karoséria, zvarovaná z oceľových profilov, bola vyrábaná v prevedeniach:

  • mestská verzia (dvoje 4-krídlové, neskôr 2-krídlové dvere)
  • linkový autobus (jedny 4-krídlové, neskôr 2-krídlové dvere ovládané pneumaticky, alebo jedny mechanické)

Linkové modely mali strešný nosič batožiny a u mestskej verzie sa líšil počet a rozmiestnenie sedadiel. Vodič mal svoje vlastné malé dvere.

Zaujímavá bola verzia luxusného, jednodverového autokaru, ktorý bol vyrobený v jedinom prototype v roku 1947 pod interným názvom Pullman. Mal pohodlné kožené sedačky s opierkami hlavy, ktoré boli polohovateľné. V zadnej časti bolo WC a batožinový priestor bol pod podlahou, ako v súčasných autobusoch.

Niektoré rekonštruované vozidlá boli v 60. rokoch osadené novou karosériou typu RTO od SVA Holýšov na pôvodný podvozok, čím boli de facto vyrobené nové vozidlá.

Prevádzka

Autobusy 706 RO boli najmä v 50. rokoch používané v celom Česko-Slovensku nielen podnikmi ČSAD v medzimestskej doprave, ale aj v dopravných podnikoch v rámci MHD. Celkom bolo vyrobených viac ako 13 000 autobusov 706 RO, pričom sa úspešne exportovali napr. do NDR,TureckaSýrie alebo Bolívie.

 

Škoda 706 RTO

 
Škoda 706 RTO
Bus 706RTO Brno.jpg
Brniansky historický autobus 706 RTO MTZ
Typ 706 RTO
Výrobca Karosa
Vyrábaný v rokoch 1958 – 1972
Technické údaje
Dĺžka 10 720 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 3 150 mm
Pohotovostná hmotnosť 8 570 – 8 950 kg
Obsaditeľnosť (sedenie / státie / vozíčkar) 20 – 39 (sedadlá 2 + 1, výnimočne 2 + 2)

43 – 58 miest na státie

Pohonné jednotky
Motory
Motor Škoda 706
Výkon motora pri 1 900 ot/min 117,6kW

 

 

Maximálna rýchlosť 65 km/h
Spotreba paliva 28 l / 100 km
Prevodovky
Prevodovka manuálna
Počet prevodových stupňov 5 + 1 stupňová Praga
 

 


Škoda 706 RTO je typ česko-slovenského univerzálneho autobusu, ktorý bol vyrábaný národným podnikom Karosa medzi rokmi 1958 až 1972. Označenie 706 RTO znamenalo "70" nosnosť podvozku v metrických centoch, "6" počet válcov motora, "R" rámový. "T" trambusový, "O"osobný. Prototyp bol predstavený v roku 1956 a vznikol modernizáciou karosérie Škody Škody 706 RO. Karosa vyrábala autobus v základných prevedeniach MEXMTZCAR a LUX, ale vyrábali sa aj špeciálne typy (pojazdné predajne, transfúzne stanice a iné). Vozidlo bolo ocenené naSvetovej výstave Expo 1958 v Bruseli.

V Česko-Slovensku sa na výrobe autobusov 706 RTO podieľali podniky LIAZ (podvozok), Škoda (motor) a Karosa (karoséria a kompletizácia). Od roku 1958 boli v Štátnych výrobniach autodielov (SVA) Holýšov vykonávané generálne opravy autobusov Škoda 706 RO, pri ktorých boli na pôvodný podvozok dosadzované karosérie typu RTO vyrobené práve v Holýšove, čím de facto vznikol nový voz. V rokoch 1967 až 1972 potom SVA Holýšov staval vlastné autobusy 706 RTO-SVA na nových podvozkoch z LIAZu.

Autobus 706 RTO bol vyrábaný pod značkou Škoda, pretože až do začiatku výroby radu Š v Karose (polovica 60. rokov) boli autobusy vyrobené v Česko-Slovensku označované podľa výrobcu motora. V Poľsku bol licenčne vyrábaný pod označeniami Jelcz 272 (706 RTO MTZ) a Jelcz 041(706 RTO CAR) až do roku 1977.

Do Poľska sa dodával ako komplet CKD (Completely Knocked Down), teda úplne rozložený na súčiastky a následne zmontovaný v meste Jelcz. Vozidla Jelcz 272 MEX boli v hojnom počte exportované tiež do Československa, kde jazdili v mnohých mestách (napr. PrahaBrno). Na prvý pohľad poznateľný rozdiel medzi poľskými Jelczami a československými Škodami sú predné svetlá. Vozidlá Škoda 706 RTO mali predné svetlá zaoblené podľa línie vozovej skrine, zatiaľčo vozidlá Jelcz mali svetlá rovné, vystúpené z karosérie. Bez zaujímavosti určite nie je, že podvozky a motory autobusov Škoda 706 RTO sa ešte veľa rokov po ukončení výroby dodávali napr. do Poľska pre stavbu autobusov Jelcz. Dokonca ešte na začiatku 90. rokov bolo na pôvodnom strojovom zariadení v LIAZ-e ročne vyrobených niekoľko desiatok nových motorov Škoda 706 ako náhradné diely.

Konštrukcia

Škoda 706 RTO bol jeden z najtypickejších autobusov česko-slovenských ciest druhej polovice 20. storočia. Karoséria bola navrhnutá tímom pracovníkov podniku Karosa Vysoké Mýto, kde mali s navrhovaním karosérií rôznych vozidiel bohaté skúsenosti ešte z pôsobenia v pôvodnej a neskôr znárodnenej firme Sodomka. Na návrhu karosérie sa spolupodielal aj vtedy začínajúci dizajnér Otakar Diblík (1929-1999), ktorému je často omylom prisudzovaný jej návrh. Tento však pršiel pracovať do Karosy až v dobe, kedy bol návrh karosérie takmer dokončený. Podielal sa teda skôr na detailoch ako na kompletnom výtvarnom riešení. Bolo taktiež vysoko nepravdepodobné, že by skúsený návrhári z čias predvojnovej Sodomky ponechali vytvorenie novej karosérie na vozidle čerstvému absolventovi vysokej školy, ktorú Otakar Diblík ukončil v roku 1952. Pravdou však je, že Diblíkovým dielom bola hlavne úprava exteriéru a interiéru luxusnej verzie autobusu Škoda 706 RTO určeného pre medzinárodnú výstavu Expo 58 v Bruseli. Tento autobus sa okrem presklenej strechy nad vodičom a spolujazdcom, charakteristického lakovania a nápisov zvonku, odlišoval hlavne atypickými prednými smerovými svetlami a televíznou anténou na streche. Bol určený pre 24 cestujúcich. Interiér bol taktiež luxusne vybavený a doplnený TV prijímačomTesla v prednej časti pod strechou vozidla, v zadnej časti sa nachádzala kuchynka a WC. Z dôvodu jeho vysokej ceny a výrobných nákladov, sa však tento autobus do sériovej výroby nedostal a teda zostalo iba pri zhotovení jediného exempláru.

Vozidlo bolo dvojnápravové s poloeliptickými tuhými nápravami Škoda a má oceľovú polosamonosnú karosériu trambusového typu, spočívajúcu na nosnom oceľovom ráme. Predná náprava bola riadená, zadná hnacia. Oceľová kostra karosérie bola elektricky zvarená. Vozová skriňa zvarená z lisovaných profilov bola oplechovaná. Tvar karosérie bol tak navrhnutý, že pri zbežnom pohľade sa dala iba ťažko rozlíšiť predná a zadná časť vozidla. Vďaka tomu však bolo možné zamienať dvojdielne čelné panoramatické sklá so zadnými. Vozidlo bolo vďaka svojemu tvaru prezývané „vajíčko“ alebo „uhorka“. Vstup do autobusu zabezpečovali jedny alebo dvoje dvere (podľa varianty) s elektropneumatickým pohonom, ktoré boli ovládané vodičom alebo sprievodcom. Vodič mal navyše svoje vlastné dvierka v ľavej bočnici, ktoré viedli priamo na jeho stanovište, nakoľko motor sa nachádzal nad prednou nápravou a zasahoval hlboko do interiéru. Inak by musel prekonávať vo vnútri sa nachádzajúci robustný kryt motoru. Bočnice a strop nad oknami v interiéri bol obložený umakartom, strecha drevovláknitými dierovanými doskami (sololit). Drevená podlaha bola pokrytá gumovým kobercom. Pre cestujúcich umiestnili v interiéri spočiatku laminátové, neskôr koženkové sedadlá (rôznych typov) v priečnom usporiadaní 2 + 1, resp. 2 + 2 (niektoré verzie MEX). Pri zadných dverách umiestnili v prvých sériách sedadlo pre sprievodcu. Osvetlenie interiéru bolo vyriešené žiarovkovými svietidlami. Vykurovanie vozidla v zimnom období zabezpečili naftovým agregátom v bočnej schránke autobusu. Vetranie interiéru zabezpečili v prvých sériách (približne do roku 1960) dvoma veľkými stropnými vetrákmi a výklopnými časťami bočných okien. Pri ďalších sériách MTZ použili jeden veľký výklopný stropný vetrák, tri malé stropné vetráky pretlakového vetrania a posuvné horné časti bočných okien (spočiatku všetky, neskôr každé druhé). Exportné série MEX vybavovali dvoma veľkými a dvoma malými strešnými vetrákmi, niektoré série (z rokov 1963 a 1964), pôvodne určené do teplejších krajín, vybavili aj veľkými posuvnými časťami bočných okien. Vykurovanie vozidla v zimnom období zabezpečili naftovým agregátom v bočnej schránke autobusu. Varianty MTZ, MEX a CAR boli prispôsobené k ťahaniu autobusových prívesov (Karosa B 40, Jelcz P-01). Hnacia sila sa z motora prenášala cez dvojlamelovú suchú spojku, päťstupňovú manuálnu prevodovku a diferenciál na zadnú nápravu. Nápravy boli osadené hviezdicovými kolesami Trilex (s dvojitou montážou na zadnej náprave) a dvojkruhovými pneumatickými brzdami. Riadenie bolo závitové (slimákové) s pneumatickým posilňovačom. Zapaľovanie PAL. Autobusy prvých sérií MTZ a MEX dodali v červenom nátere s bielou strechou a okennou časťou. Neskoršie série (približne od polovice roka 1968) dostali v podokennej časti biely pás. Priestor pre linkovú orientáciu na prednom a zadnom čele dostal pri prvých autobusoch hranatý, neskôr zaoblený tvar. Prvé série autobusov mali v prednom nárazníku umiestnenú dvojicu žltých reflektorov do hmly.

Úpravy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým autobusom sa pri väčších opravách laminátové sedadlá vymieňali za čalúnené. Na predné čelo pod čelné sklo dostali vozidlá v 60. rokoch malú krabičku na tabuľku s číslom linky. Po zavedení samoobsluhy sa ku dverám na bočnicu z vonkajšej strany montovali výstražné svetlá. Vozidlá počas svojho života absolvovali 1 až 3 generálne opravy. Približne od roku 1967 sa aj starším autobusom pri prelakovaní maľoval biely pás v podokennej časti.

Technické údaje

  • Výrobca: Karosa n.p. Vysoké Mýto
  • Typ: 706 RTO
  • Výroba: 1958-1972
  • Motor: Škoda 706 (naftový s priamym vstrekovaním paliva)
    • Počet valcov: radový šesťvalec OHV
    • Výkon: 117,6 kW pri 1 900 ot/min
    • Krútiaci moment: 700 Nm
    • Zdvihový objem: 11 781 cm³
  • Dĺžka: 10 720 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 3 150 mm
  • Rázvor: 5 450 mm
  • Rozchod vpredu: 1 930 mm
  • Rozchod vzadu: 1 760 mm
  • Pohotovostná hmotnosť: 8 570 – 8 950 kg
  • Prevodovka: 5 + 1 stupňová Praga, manuálna, mechanická
  • Pneumatiky: 11 x 20"
  • Objem palivovej nádrže: 350 l
  • Objem chladiča: 45 l

Varianty

Autobusy 706 RTO boli vyrábané v štyroch variantoch:

  • 706 RTO MTZ (mestský tuzemský)
  • 706 RTO MEX (mestský exportný)
  • 706 RTO CAR (medzimestský linkový)
  • 706 RTO LUX (medzimestský diaľkový – autokar)
  • 706 RTO K (kĺbový)
  • 706 RTO SVA


Poslednou modifikáciou vozidla 706 RTO bol kĺbový autobus Škoda 706 RTO-K vyrobený iba v jedinom exemplári.

MTZ

  • MTZ - mestský autobus pre tuzemských zákazníkov. Má dvoje skladacie elektropneumaticky ovládané dvojkrídlové dvere. Modifikácia MTZ bola dodávaná všetkým dopravným podnikom v Česko-Slovensku a bola primárne určená pre prevádzku v rámci mestskej hromadnej dopravy. Niektoré autobusy (podľa prevádzkovateľa) boli tiež vybavené miestom pre sprievodcu.
Kapacita
  • Miest na sedenie: 20 – 39 (sedadlá 2 + 1, výnimočne 2 + 2)
  • Miest na státie: 43 – 58
Rozmery
  • Dĺžka: 10 810 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 2 900 mm
Hmotnosť
  • Pohotovostná: 8 590 kg
  • Nosnosť: 5 810 kg
  • Celková: 14 400 kg

Maximálna rýchlosť: 65 km/h Spotreba paliva: 28 l/100 km

 

MEX MEX - mestský autobus určený pre export. Variant MEX sa príliš nelíšil od MTZ. Rozdiely boli iba v detailoch (napr. vozidlá pre Kubu mali masívne nárazníky), niektoré vozidlá MEX dokonca jazdili aj v československých mestách.

Rozmery
  • Dĺžka: 10 870 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 2 900 mm

CAR

  • CAR - verzia pre medzimestskú linkovú dopravu, t. j. predovšetkým ako linkové vozidlá ČSAD, ale aj tento variant zakupovali v menšom množstve niektorí prevádzkovatelia MHD. Má jedny elektropneumaticky ovládané dvere (výroba z Vysokého Mýta dvojkrídlové, výroba Holýšov štvorkrídlové), koženkou čalúnené sedadlá a nad nimi odkladací sieťkový nosič. Na streche je záhradka (nosič batožín). Variant CAR bol zo všetkých modifikácií výrobne najpočetnejší.
Kapacita
  • Miest na sedenie: 41 + 2 (sedadlá 2 + 2)
  • Miest na státie: 38
Rozmery
  • Dĺžka: 10 810 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 3 180 mm
Hmotnosť
  • Pohotovostná: 8 700 kg
  • Nosnosť: 5 700 kg
  • Celková: 14 400 kg

Maximálna rýchlosť: 75 km/h Spotreba paliva: 26 l/100 km

LUX

  • LUX - verzia pre diaľkovú dopravu, autobusy boli používané na diaľkových, vnútroštátnych aj medzinárodných linkách. Má jedny mechanické dvere. Sedadlá majú pružinami perované vankúše, sklápacie operadlá a lakťové opierky. Za sedadlami sú sieťky na malé veci a popolníky. Sedadlá a steny sú čalúnené koženkou, na oknách sú záclonky. Má zasklené prechodové oblúky medzi strechou a bokmi, poprípade i strechu.
Kapacita
  • Miest na sedenie: 38 + 2 (sedadlá 2 + 2)
Rozmery
  • Dĺžka: 10 810 mm
  • Šírka: 2 500 mm
  • Výška: 2 980 mm
Hmotnosť
  • Pohotovostná: 8 950 kg
  • Nosnosť: 3 850 kg
  • Celková: 12 800 kg

Maximálna rýchlosť: 85 km/h Spotreba paliva: 23 l/100 km

 

 

1 2 3 4 5
Dnes je